Skryť formulár
MENU Zavrieť

Zásada vecnej a časovej súvislosti v účtovníctve a daniach z príjmov na konci roka

Ing. Pavel Zahradník | 2.12.2020

Skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva, sa účtujú do období, s ktorými tieto skutočnosti časovo a vecne súvisia, pričom sa všetky náklady a výnosy účtujú bez ohľadu na okamih ich zaplatenia alebo prijatia. Táto zásada sa označuje tiež ako tzv. akruálny princíp. Vzhľadom na blížiaci sa termín podania daňových priznaní a vyhotovenia účtovných závierok sa pozrieme na to, aké zásady musíme dodržať.

Význam zásady vecnej a časovej súvislosti v účtovníctve 

Vzhľadom na to, že výstupy z účtovníctva sa vzťahujú na určitý deň alebo určité obdobie, je pre správnosť takých výstupov dôležité, aby skutočnosti, ktoré sa účtujú, boli zahrnuté do príslušného účtovného obdobia, do ktorého patria.
V podvojnom účtovníctve vychádza určenie príslušného obdobia práve zo zásady vecnej a časovej súvislosti (na rozdiel od jednoduchého účtovníctva, keď sa skutočnosti účtujú v závislosti od pohybu peňažných prostriedkov). Zásada vecnej a časovej súvislosti má teda v podstate zaručiť, aby boli v účtovnej závierke za príslušné účtovné obdobie zodpovedajúcim spôsobom zobrazené skutočnosti, ktoré sa tohto obdobia týkajú

Zákon o účtovníctve zároveň stanoví, že ak nie je možné dodržať uvedenú zásadu, je možné účtovať príslušné skutočnosti aj v účtovnom období, v ktorom ich účtovná jednotka zistila. Neznamená to však, že by bolo možné akruálny princíp ignorovať, skôr ide o praktické zohľadnenie toho, že o niektorých skutočnostiach sa účtovná jednotka dozvie až spätne, keď už sú účtovné knihy za príslušné účtovné obdobie uzavreté a nie je možné ich znova otvoriť
V takom prípade sa účtujú takto zistené skutočnosti do aktuálneho otvoreného účtovného obdobia. Prípady je nutné vždy posudzovať individuálne, pretože spôsob účtovania v neskoršom účtovnom období sa môže líšiť od toho, ako by bola rovnaká skutočnosť účtovaná v období, s ktorým vecne a časovo súvisela (napr. dodatočne zistená skutočnosť sa v neskoršom účtovnom období zaúčtuje do iného výsledku hospodárenia minulých rokov, zatiaľ čo v príslušnom období by sa účtovala do nákladov). 

Uplatňovanie zásady vecnej a časovej súvislosti v účtovníctve


Zásada vecnej a časovej súvislosti sa v účtovníctve prejavuje prostredníctvom rôznych účtovných metód a čiastočne sa prekrýva aj s ďalšími účtovnými zásadami (napr. zásadou opatrnosti, podľa ktorej sa pri oceňovaní ku dňu zostavenia účtovnej  závierky  zohľadňujú len zisky, ktoré boli ku dňu zostavenia účtovnej závierky dosiahnuté, a berú sa do úvahy všetky predvídateľné riziká a možné straty, ktoré sú známe do okamihu zostavenia účtovnej závierky). V nasledujúcom texte sa budeme podrobnejšie venovať niektorým z týchto účtovných metód. 

Časové rozlíšenie v aktívach a pasívach súvahy


Účtovníci si pri zmienke o zásade vecnej a časovej súvislosti najčastejšie predstavia účty časového rozlíšenia t. j. náklady budúcich období, výdavky budúcich období, výnosy budúcich období a príjmy budúcich období. Podmienkou účtovania na tieto účty je skutočnosť, že sú v okamihu účtovania účtovného prípadu súčasne známe účel, čiastka a obdobie, ktorých sa účtovný prípad týka. Účty časového rozlíšenia podliehajú inventúre a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť.

Konkrétne postupy uplatňované pri časovom rozlíšení by si účtovná jednotka mala upraviť vnútornou smernicou a nemala by ich každoročne meniť; k zmene môže dôjsť len úplne výnimočne (napr. pri zmene predmetu podnikania alebo z dôvodov spresnenia verného zobrazenia alebo skvalitnenia výpovednej schopnosti účtovnej závierky), pričom informácie o každej takej zmene by mali byť uvedené v  poznámkach vrátane riadneho zdôvodnenia.

Časovo sa nerozlišujú (v zmysle § 56 ods. 6 postupov účtovania) napríklad náklady na prípravu na zábeh výkonov, náklady spojené so zlúčením, splynutím, rozdelením spoločností, so zmenou právnej formy, náklady na získanie vlastného imania, napríklad upisovanie nových akcií a iné zvyšovanie vlastného imania as tým súvisiace náklady, ako napríklad notárske poplatky a súdne poplatky, provízie maklérom, prospekt emitenta cenných papierov, náklady na školenia a semináre, náklady na marketingové a iné štúdie, náklady na prieskum trhu, náklady na získanie noriem a certifikátov, náklady na uvedenie výrobkov na trh, náklady na reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo časti podniku, náklady na rozšírenie výroby, náklady na reklamu a propagáciu, pokuty, penále, manká a škody, ako aj ostatné náklady podobného charakteru. Tieto položky sa účtujú do nákladov v tom účtovnom období, v ktorom vznikli.

Ak sú tieto služby vopred platené, napríklad platené nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, časovo sa rozlišujú.
Účtovná jednotka má možnosť pri účtovaní nákladov a výnosov na prelome rokov využiť § 56 ods. 14 postupov účtovania a nie je potrebné časovo rozlíšiť náklady a výnosy za dodržania nasledujúcich podmienok súčasne:
1.musí ísť o rozhodnutie účtovnej jednotky (v tomto prípade je časové rozlíšenie len na rozhodnutí účtovnej jednotky, ak sa rozhodne časovo rozlišovať, potom § 56 ods. 14 postupov účtovania neberie do úvahy),
2.musí ísť o nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad týkajúci sa nákladov a výnosov (nevýznamnosť je potrebné upraviť v internej smernici) - napr. telefónne poplatky, poplatky za odpad a pod.
3. v mikro účtovných jednotkách musí ísť o účtovný prípad medzi dvoma účtovnými obdobiami (napr. nevýznamné a opakujúce sa poistné technického roka, nájomné, poplatky a pod.)
4. v malých a veľkých účtovných jednotkách musí ísť len o účtovný prípad týkajúci sa posledného a prvého mesiaca účtovného obdobia (napr. telefónne poplatky na prelome decembra 2020 a januára 2021).

Náklady budúcich období

Prostredníctvom tohto účtu sa v bežnom účtovnom období účtujú čiastky, ktoré budú nákladom až budúcich období, napr. služby od dodávateľov platené vopred na určité obdobie ako je poistné, nájomné, predplatné a pod. 


Výnosy budúcich období

Prostredníctvom tohto účtu sa v bežnom účtovnom období účtujú čiastky, ktoré budú výnosom budúcich období, napr. služby pre zákazníkov platené vopred na určité obdobie, ako je nájomné, predplatné a pod. 

Komplexné náklady budúcich období

Podľa postupov účtovania sa prostredníctvom tohto účtu účtujú čiastky, ktoré sa sledujú vo vzťahu k danému účelu (napr. náklady na prípravu a zábeh výkonov, náklady na výskum a vývoj, náklady na dlhodobú propagáciu, náklady na predzásobenie), pričom zúčtovanie do nákladov sa potom vykoná v účtovnom období, s ktorým takto časovo rozlíšené náklady vecne súvisia.
Okrem spoločného účelu, ktorý môže byť niekedy vymedzený pomerne široko, je pri úvahách o komplexných nákladoch budúcich období dôležité posudzovať možné skreslenie výsledku hospodárenia v účtovníctve. Napríklad, so spustením novej výroby bude bežne súvisieť mnoho rôznych nákladov, typicky náklady na poradenské služby, na získanie zamestnancov a ich zaškolenie, na spotrebu materiálu a energií atď., pričom každý taký jednotlivý náklad sám osebe všeobecne súvisí s obdobím, keď bol vynaložený. Avšak ponechanie takých nákladov v účtovnom období, v ktorom boli vynaložené, by viedlo k skresleniu výsledku hospodárenia v jednotlivých rokoch, pretože pri príprave na zahájenie novej výroby by vznikala strata a následne po rozbehnutí novej výroby by boli vykazované neúmerné zisky. 

Preto je v takých prípadoch odôvodnené účtovať komplexné náklady budúcich období. Zvláštnosť konceptu komplexných nákladov budúcich období sa premieta aj v účtovaní súhrnne prostredníctvom účtu 655 zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období, a následne v ďalšom účtovnom období prostredníctvom účtu 555 zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období rozpustenie týchto nákladov do obdobia, s ktorým súvisia. Ak účtovná jednotka vynakladá v priebehu účtovného obdobia náklady, ktoré majú spoločný účel a ktoré sa vo výnosoch majú prejaviť až v budúcnosti, a objem takých nákladov významne ovplyvňuje výsledok hospodárenia, mala by sa účtovná jednotka zamyslieť nad tým, či by nemala účtovať komplexné náklady budúcich období. 
Ak by sa jej to týkalo, malo by to byť samozrejme upravené vo vnútornej smernici vrátane podrobnejšieho vymedzenia takých komplexných nákladov vzhľadom na daný účel, dobu časového rozlíšenia atď.


Výdavky budúcich období

Prostredníctvom tohto účtu sa v bežnom účtovnom období účtujú čiastky, ktoré sú nákladom tohto obdobia, ale zodpovedajúci výdaj bude uskutočnený až v budúcich obdobiach, napr. služby prijaté od dodávateľov a platené pozadu za určité obdobie, ako nájomné a pod. Výdavky budúcich období sa účtujú v prípadoch, keď je známa čiastka (ak by čiastka nebola známa, prichádzalo by do úvahy účtovanie prostredníctvom rezerv), ale nejde ešte o vyúčtovaný záväzok (to by sa potom účtoval náklad priamo proti záväzku). 
Občas je tiež možné stretnúť sa s tým, že účtovná jednotka prostredníctvom výdavkoch budúcich období nesprávne účtuje čiastky, ktoré nie sú nákladom vecne a časovo súvisiacim s bežným účtovným obdobím, aj keď zdanlivo s ním akoby súvisia. 
Napríklad, náklady za spracovanie mzdovej agendy v januári za december predchádzajúceho roka vecne a časovo súvisia s januárom aktuálneho roka, keď bude služba poskytnutá, nie s decembrom predchádzajúceho roka, ktorého sa týkali len spracovávané mzdy. Pri týchto úvahách tak opäť môže pomôcť pohľad z opačnej strany, napr. či by firma spracúvajúca mzdovú agendu vôbec uvažovala o účtovaní výnosu za služby poskytnuté v januári už do decembra. Pri výdavkoch budúcich období, ktoré sú vyjadrené v cudzej mene, by mali byť ku dňu zostavenia účtovnej závierky účtované kurzové rozdiely. 

Príjmy budúcich období

Prostredníctvom tohto účtu sa v bežnom účtovnom období účtujú čiastky, ktoré sú výnosom tohto obdobia, ale zodpovedajúci príjem bude uskutočnený až v budúcich obdobiach, napr. služby poskytnuté zákazníkom (uskutočnené a odobraté), ale zatiaľ nevyúčtované, t. j. nezaúčtované priamo na účtoch pohľadávok.

Pri príjmov budúcich období, ktoré sú vyjadrené v cudzej mene by mali byť ku dňu zostavenia účtovnej závierky účtované kurzové rozdiely. 


Nevyfakturované dodávky


Je možné, že do konca roka nie sú do spoločnosti doručené všetky účtovné dokumenty, ktoré sa daného účtovného obdobia týkajú. Spoločnosť si v internej smernici určuje, do ktorého dátumu ešte účtuje doručené účtovné doklady do ukončeného roka a od ktorého dátumu účtuje doručené dokumenty do nového roka. Tiež môže nastať situácia, že sa spoločnosť do zostavenia účtovnej závierky dozvie o skutočnostiach, ktoré ovplyvnia výsledok hospodárenia v uzatváranom roku. Pokiaľ ešte nebola zostavená účtovná závierka a účtovné knihy nie sú uzavreté, musí všetky skutočnosti týkajúceho sa uzatváraného roka zachytiť v účtovných knihách.

Na tento účel slúžia účty Nevyfakturované dodávky a Dlhodobé nevyfakturované dodávky, ak sú tieto záväzky s dobou splatnosti dlhšou než 1 rok. Podmienkou je, aby spoločnosť vedela presnú čiastku týchto záväzkov, ktorú zistí napr. z objednávky, dodacieho listu, zmluvy a pod.

Rezervy 

V prípade, že spoločnosť nepozná presnú výšku vyššie spomenutých záväzkov týkajúcich sa uzatváraného účtovného roka a nemá účtovný doklad, účtuje výšku záväzku odhadom do účtovných kníh uzatváraného účtovného roka na účet Krátkodobé rezervy, prípadne ak ide o dlhodobý záväzok so splatnosťou dlhšou než 1 rok na účet Zákonné rezervy alebo Ostatné dlhodobé rezervy. 

V nasledujúcom období zúčtuje rozdiel medzi zaúčtovanou rezervou a účtovnom doklade o záväzku ako prípad nasledujúceho obdobia.

Nedokončená výroba

Zásada vecnej a časovej súvislosti sa v účtovníctve prejavuje aj účtovaním nedokončenej výroby, ktorá podľa opatrenia Ministerstva financií SR pre účtovné jednotky účtujúce v podvojnom účtovníctve obsahuje aj nedokončené činnosti, pri ktorých nevznikajú hmotné produkty. Uvedený koncept tak dopadá aj na najrôznejšie činnosti v oblasti služieb. Ako príklad, keď sa tiež účtuje nedokončená výroba, možno uviesť situáciu účtovnej jednotky, ktorá sa zaoberá spracovaním odborných posudkov a má ku dňu zostavenia účtovnej závierky nedokončenú zákazku, na ktorú už vynaložila náklady (napr. mzdové náklady, služby od externých poradcov, spotreba materiálu a pod.). Jednotlivé náklady na takú zákazku sami osebe vecne a časovo súvisia s obdobím, v ktorom boli vynaložené, ale prostredníctvom nedokončenej výroby ku dňu zostavenia účtovnej závierky sa tieto náklady aktivujú, aby ovplyvnili výsledok hospodárenia až v účtovnom období, keď dôjde k realizácii výnosu z vykonania zákazky. 

Ako sa princíp vecnej a časovej súvislosti uplatňuje z hľadiska daní z príjmov?

Zásada vecnej a časovej súvislosti sa všeobecne uplatňuje aj z hľadiska daní z príjmov, pretože zákon o daniach z príjmov stanovuje, že základom dane je rozdiel, o ktorý výnosy prevyšujú náklady, a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Vychádza sa z výsledku hospodárenia, ktorý sa ďalej upravuje. 

Okrem iného sa pri stanovení základu dane výsledok hospodárenia zvyšuje o čiastky neoprávnene znižujúce výnosy a o čiastky, ktoré nemožno podľa zákona o daniach z príjmov zahrnúť do nákladov. Zároveň je možné znížiť výsledok hospodárenia o čiastky nezahrnuté do nákladov, ktoré je možné podľa tohto zákona do nákladov zahrnúť, a o čiastky, o ktoré boli výnosy nesprávne zvýšené (tieto úpravy tak okrem iného pomáhajú naplniť zásadu vecnej a časovej súvislosti pri stanovení základu dane, ak by v niektorých prípadoch neboli zohľadnené vo výsledku hospodárenia). Napríklad, náklad zaúčtovaný oneskorene do zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo nesúvisí, nemožno v tomto období na daňové účely uznať, ale je možné ho všeobecne na daňové účely zohľadniť prostredníctvom dodatočného daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, s ktorým vecne a časovo súvisí. 

Situácie, keď sa princíp vecnej a časovej súvislosti pri stanovení základu dane z príjmov neuplatní

Daňová uznateľnosť niektorých nákladov je podmienená zaplatením (nákladové zmluvné sankcie, náklady na poradenské a právne služby, náklady za vedenie účtovníctva, náklad za nájom a pod.); podobne aj niektoré príjmy sa zdaňujú až na základe zaplatenia (výnosové zmluvné sankcie).

Pri niektorých nákladoch je daňová účinnosť časovo posunutá oproti zohľadneniu vo výsledku hospodárenia (napr. tvorba a rozpúšťanie účtovných rezerv sú daňovo neúčinné a do základu dane sa premieta náklad, na ktorého krytie bola rezerva vytvorená). 

Podobne to platí aj pre odpisovanie dlhodobého majetku a zohľadnenie zostatkovej ceny, keď zákon o daniach z príjmov upravuje podrobné pravidlá, ktoré sa nemusia zhodovať so zaúčtovaním nákladov v účtovníctve (daňové odpisovanie v súlade so zákonom o dani z príjmov, účtovné odpisy môžu byť vyššie alebo nižšie).

Ďalšou skupinou daňových nákladov, ktoré sú správne zaúčtované v súlade s akruálnym princípom, ale nie sú daňovo uznateľnú sú náklady, ktoré musia splniť inú podmienku podľa zákona o dani z príjmov, napr. členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v záujmovej organizácii je daňovo uznateľný do výšky 50% zo základu dane daňovníka, najviac však do 30 000€ ročne. Je dôležité takéto náklady zaúčtovať správne, ale na základe ustanovení zákona o dani z príjmov nie sú daňovo uznateľné

Mohlo by vás zaujímať