Skryť formulár
MENU Zavrieť

Viete aký je rozdiel medzi účtovnou a daňovou stratou? Spravte si v tom jasno

Mgr. Dominika Ružičková Kubišová, MBA | 16.7.2021

Mnoho daňovníkov, ktorých sa priamo naša téma dotýka, nepozná rozdiel medzi účtovnou a daňovou stratou. Odlišnosť týchto dvoch pojmov je veľmi dôležitá, či už pre správne vykázanie daňového priznania, alebo výsledku hospodárenia spoločnosti, prípadne živnostníka atď.. V našom článku Vám priblížime základné rozdiely medzi týmito pojmami a ako Vám môže daňová strata z minulých rokov znížiť základ dane.

Daňovú stratu upravuje zákon č. 595/2003 Z.z. zákon o dani z príjmov a účtovnú stratu upravujú postupy účtovania, ktoré ustanovuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Kto môže vykázať daňovú resp. účtovnú stratu?

Daňovú resp. účtovnú stratu môže vykázať (dosiahnuť) každá právnická osoba, a taktiež každá fyzická osoba – podnikateľ. Uvedené znamená, že daňová a účtovná strata sa určite netýka napríklad fyzických osôb, ktoré majú príjem len zo závislej činnosti. Pre určenie daňovej a účtovnej straty je kľúčový výsledok hospodárenia spoločnosti za príslušné zdaňovacie obdobie.

Ako daňovník vykáže hospodársky výsledok?

Právnická osoba, teda spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, komanditná spoločnosť a iné, majú zo zákona o účtovníctve povinnosť viesť podvojné účtovníctvo. Pri podvojnom účtovníctve, hovoríme o výnosoch a o nákladoch (došlo k dodaniu, bez ohľadu na úhradu). Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi, tvorí hospodársky výsledok spoločnosti za zdaňovacie obdobie.

Fyzická osoba – podnikateľ, má niekoľko možností ako viesť účtovníctvo:

  • podvojné účtovníctvo – pre fyzickú osobu zpravidla ekonomicky nevýhodné,
  • jednoduché účtovníctvo,
  • daňová evidencia.

Pri jednoduchom účtovníctve ako i pri daňovej evidencií, hovoríme o príjmoch a výdavkoch. Za príjem a výdavok sa považuje len také peňažné plnenie, ktoré bolo v danom roku uskutočnené (došlo k úhrade). Rozdiel medzi príjmami a výdavkami tvorí hospodársky výsledok fyzickej osoby – podnikateľa za príslušné zdaňovacie obdobie.

Hospodársky výsledok spoločnosti môže byť: zisk a strata.

Príklad:

Spoločnosť XY s.r.o. za rok 2019 vyfakturovala poskytnutie služieb spolu vo výške 20 000 eur. Spoločnosť XY s.r.o. v roku 2019 dosiahla celkové náklady (prijaté faktúry, mzdy, ostatné, odpisy majetku) vo výške 24 000 eur.

Hospodársky výsledok spoločnosti XY s.r.o. za rok 2019 teda tvorí suma −4.000 eur, a teda spoločnosť za rok 2019 eviduje stratu.

Čo je daňová strata a ako ju daňovník vykáže?

Po skončení zdaňovacieho obdobia, napríklad za rok 2020, ide každý daňovník vypracovávať daňové priznanie za dané zdaňovacie obdobie. V tomto kroku postupuje právnická aj fyzická osoba rovnako.

Daňovník si zráta svoje celkové príjmy/výnosy a taktiež svoje celkové výdavky/náklady. Na základe týchto dvoch dát dostane číslo predstavujúce výsledok hospodárenia za dané zdaňovacie obdobie a daňovník môže pristúpiť k vypracovaniu daňového priznania. Tento výsledok hospodárenia sa označuje ako výsledok hospodárenia pred zdanením.

Samotné vypracovanie daňového priznania má svoju postupnosť:

  • V prvom kroku uvádza daňovník do daňového priznania vyššie spomínaný výsledok hospodárenia.
  • V druhom kroku tento výsledok hospodárenia upravuje o tzv. pripočítateľné položky1 a odpočítateľné položky2. V tomto kroku už prestávame hovoriť o výsledku hospodárenia a prechádzame na pojem základ dane. Základ dane je hodnota, z ktorej daňovník priamo vypočítava svoju daňovú povinnosť.
  • V treťom kroku sa základ dane upraví o tzv. položky upravujúce základ dane alebo daňovú stratu. Ide o špecifické položky.
  • V štvrtom kroku sa dostávame na základ dane alebo daňovú stratu. Základ dane je, keď je výsledná hodnota vyššia ako 0. Daňová strata je, keď je výsledná hodnota menšia ako 0.

Pri daňovom priznaní právnickej osoby sa daňová strata vykazuje na riadku 400. Pri daňovom priznaní fyzickej osoby – podnikateľa sa daňová strata vykazuje na riadku 48.

Daňová strata je teda výsledok hospodárenia pred zdanením, upravený o pripočítateľné položky a odpočítateľné položky, za predpokladu, že daňové výdavky resp. náklady prevyšujú zdaniteľné príjmy/výnosy.

Príklad:

Spoločnosť Karin s.r.o. dosiahla za rok 2020 výnosy 80 000 eur a náklady vo výške 90 000 eur. Sumu 90 000 eur z časti tvorili aj nedaňové náklady (pracovné obedy) vo výške 1 500 eur. Akú bude spoločnosť Karin s.r.o. vykazovať daňovú stratu za rok 2020?

Riešenie:

  1. Výnosy − náklady = výsledok hospodárenia pred zdanením
    (80 000 − 90 000) = −10 000 eur
  2. Výsledok hospodárenia pred zdanením + pripočítateľné a odpočítateľné položky = základ dane, resp. daňová strata
    (−10 000 + 1 500) = −8 500 eur

„Umorenie daňovej straty“ ako nástroj pre zníženie základu dane

Zákon o dani z príjmov umožňuje, aby si každý daňovník umoril (odpočítal) svoj základ dane o vykázanú daňovú stratu z minulých období (riadok 400 daňového priznania). Umorovať daňovú stratu je možné počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Svoj základ dane si môže daňovník znížiť:

  • len do výšky samotného základu dane (len mikrodaňovník),
  • len do výšky 50 % základu dane (iné osoby ako mikrodaňovník).

Pred novelou zákona o dani z príjmov sa daňová strata umorovala 4 roky. Existovala aj úprava počas mimoriadnej situácie COVID-19, kedy daňovníci nemuseli umorovať daňovú stratu postupne.

Odpočet daňovej straty upravuje § 30 Zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Príklad:

Spoločnosť Zdeno s.r.o. dosiahla za rok 2020 daňovú stratu vo výške −2 500 eur. Spoločnosť Zdeno s.r.o. je mikrodaňovník. V roku 2021 dosiahla spoločnosť základ dane vo výške 2 000 eur. Akým spôsobom umorí spoločnosť Zdeno s.r.o. daňovú stratu z roku 2020 v roku 2021?

Riešenie:

Nakoľko je spoločnosť Zdeno s.r.o. mikrodaňovník, môže si v roku 2021 odpísať daňovú stratu vo výške 2 000 eur, a teda základ dane spoločnosti Zdeno s.r.o. bude v roku 2020 0,00 eur. V rokoch 2022–2025 si môže spoločnosť Zdeno s.r.o. umoriť ešte zvyšných 500 eur.

Čo je účtovná strata a ako ju daňovník vykáže

Účtovná strata alebo tiež výsledok hospodárenia po zdanení3 sa vykazuje výlučne z účtovníctva. Uvedené znamená, že v tomto prípade nám sem vôbec nevstupujú žiadne pripočítateľné ani odpočítateľné položky, ktoré vyplývajú zo zákona o dani z príjmov, ale výlučne postupy účtovania, resp. zákon o účtovníctve.

Účtovná strata je teda rozdiel medzi celkovými výnosmi/príjmami a celkovými nákladmi/výdavkami a medzi daňou z príjmov za daný rok. V prípade účtovnej straty je irelevantné, či náklad/výdavok bol daňový alebo nedaňový, ale kľúčové je, že išlo o výdavok spoločnosti, o ktorom sme počas roka účtovali.


1 Pripočítateľná položka – je náklad, ktorý z hľadiska zákona o dani z príjmov nie je daňovým nákladom. (Napríklad: pracovný obed. Ide o náklad spoločnosti, a preto o ňom určite budeme počas roka účtovať, avšak zákon o dani z príjmov hovorí, že tento náklad pre výpočet dane z príjmu nemôžeme považovať za daňový náklad spoločnosti, a teda ho k výsledku hospodárenia v daňovom priznaní pripočítame.

2 Odpočítateľná položka – funguje na rovnakom princípe ako pripočítateľná položka, avšak v tomto prípade odpočítavame, a teda základ dane znižujeme.

3 Výsledok hospodárenia po zdanení je až po zaúčtovaní dane z vypracovaného daňového priznania.

Mgr. Dominika Ružičková Kubišová, MBA

Mgr. Dominika Ružičková Kubišová, MBA je asistentkou daňového poradcu a účtovníčka v spoločnosti Taxwise s.r.o., ktorá sídli v Bratislave. Oblasť daní a účtovníctva je pre Dominiku nielen prácou, ale aj koníčkom. Aktívne sa venuje týmto oblastiam - dane z príjmov, dane z pridanej hodnoty a oblastiam dotácií, kde svojim klientom zabezpečila už stovky úspešne zaslaných žiadostí. Voľný čas venuje autorstvu a dobrovoľníctvu v oblasti daní a účtovníctva, pretože rada pomôže a poradí každému, kto to potrebuje.

Mohlo by vás zaujímať