Skryť formulár
MENU Zavrieť

Na čo si dať pozor z hľadiska DPH na konci kalendárneho roka

Ing. Pavel Zahradník | 15.12.2020

Hoci je štandardným zdaňovacím obdobím na účely dane z pridanej hodnoty kalendárny mesiac (pre niektorých platiteľov kalendárny štvrťrok), koniec roka môže byť z hľadiska tejto dane pre niektorých platiteľov dane náročný. Niektorým z takýchto prípadov sa venujeme v nasledujúcom texte.

Plnenia, ktoré sa na účely DPH považujú za uskutočnené najneskôr posledným dňom kalendárneho roka

Za deň dodania služby, ak sa uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas trvania zmluvy, sa považuje najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodanú službu vzťahuje (deň dodania služby je deň vzniku daňovej povinnosti), pričom za čiastkové dodanie služby sa považuje také dodanie služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva (napr. prenájom hnuteľnej veci, príp. nehnuteľnosti, opakovane dodávané účtovné, právne služby, atď.). Z uvedeného vyplýva, že za deň dodania môže byť určený aj skorší deň ako je posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje, tento deň by však mal byť zrejmý ako deň dodania, napr. z faktúry. Ak je dohodnutá platba za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú posledným dňom 12. mesiaca.

Podobne to platí aj pre plnenia oslobodené od dane, u ktorých povinnosť priznať daň nevzniká (také plnenia ale môžu ovplyvňovať výpočet koeficientu pre krátenie odpočtu dane). Rovnaké pravidlo platí aj naopak pri poskytnutí služby alebo dodaní tovaru s miestom plnenia mimo tuzemsko, keď v tuzemsku vzniká povinnosť priznať také plnenie (môže to mať vplyv na výpočet koeficientu pre krátenie odpočtu dane). 

Daňová povinnosť zo zálohovaných obalov dodaných na trh spolu s tovarom vzniká platiteľovi, ktorý ako prvý uvádza na trh v tuzemsku zálohované obaly spolu s tovarom, a to posledným dňom príslušného kalendárneho roka z rozdielu medzi celkovým počtom zálohovaných obalov, ktoré spolu s tovarom ako prvý uviedol na trh v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku, a celkovým počtom týchto zálohovaných obalov, ktoré sa mu vrátili z trhu v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku; ak je rozdiel v príslušnom kalendárnom roku záporný, uvedie sa základ dane a výška dane v záznamoch podľa  zákona o DPH  a v daňovom priznaní so záporným znamienkom. Platiteľ, ktorý v kalendárnom roku dodáva zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré uvádza na trh v tuzemsku ako prvý, a ktorý dodáva aj zálohované obaly spolu s
tovarom, ktoré neuvádza na trh v tuzemsku ako prvý, nemôže uplatniť záporný rozdiel v daňovom priznaní. Základom dane je súčin zisteného rozdielu podľa prvej vety a výšky zálohy za zálohovaný obal,  ktorá je platná posledný deň príslušného kalendárneho roka, znížený o daň.

Krátenie odpočtu dane koeficientom a jeho vysporiadanie ku koncu kalendárneho roka

Ak platiteľ použije prijaté zdaniteľné plnenie v rámci svojich ekonomických činností na plnenia s nárokom na odpočet dane, ako aj na plnenia oslobodené od dane bez nároku na odpočet dane, má nárok na odpočet dane len v krátenej výške zodpovedajúcej rozsahu použitia pre plnenia s nárokom na odpočet dane. Krátená výška odpočtu dane sa vypočíta pomocou koeficientu, ktorý všeobecne zohľadňuje pomer uskutočnených plnení s nárokom na odpočet dane a všetkých uskutočnených plnení (vychádza sa z údajov uvádzaných v priznaní k dani z pridanej hodnoty). Výpočet koeficientu zákon o dani z pridanej hodnoty podrobne upravuje, o. i. sa do výpočtu koeficientu nezarátava predaj dlhodobého majetku, ak ho platca využíval na svoju ekonomickú činnosť a nejde pritom o neoddeliteľnú súčasť jeho obvyklej ekonomickej činnosti alebo poskytnutie finančných služieb, dodanie či nájom nehnuteľnej veci, ak sú doplnkovou činnosťou platcu uskutočňovanou príležitostne. 

Technika krátenia odpočtu dane je taká, že v zdaňovacích obdobiach aktuálneho kalendárneho roka platiteľ používa koeficient vypočítaný z údajov za predchádzajúci kalendárny rok (ak také údaje neexistujú, stanoví platca zálohový koeficient kvalifikovaným odhadom) a po skončení aktuálneho kalendárneho roka platca vykoná vysporiadanie odpočtu dane v krátenej výške za všetky zdaňovacie obdobia tohto roka pomocou koeficientu vypočítaného už z údajov aktuálneho kalendárneho roka. 
Vysporiadanie odpočtu dane sa vykonáva za posledné zdaňovacie obdobie, t. j. zvyčajne za december, prípadne za 4. štvrťrok (pri zrušení registrácie platcu môže byť toto obdobie kratšie ako kalendárny rok). 


Odpočet dane v pomernej výške a jeho oprava ku koncu kalendárneho roka

Ak platiteľ použije prijaté zdaniteľné plnenie na účely svojich uskutočnených plnení, ako aj na iné účely (napr. na súkromný účel), má nárok na odpočet dane len v pomernej výške zodpovedajúcej rozsahu použitia na účely svojich uskutočnených plnení.

Čiastka odpočtu dane v pomernej výške sa vypočíta pomocou koeficientu, ktorý zohľadňuje použitie prijatého zdaniteľného plnenia na účely platcom uskutočnených plnení, tzv. pomerné odpočítanie dane.  
Pomerné odpočítanie dane zákon o dani z pridanej hodnoty podrobnejšie neupravuje, lebo ten sa na rozdiel od koeficientu vzťahuje vždy ku konkrétnemu prijatému zdaniteľnému plneniu (napr. k nakúpenej službe alebo tovaru, ktoré boli použité čiastočne na ekonomickú činnosť platcu a čiastočne napr. pre jeho osobnú spotrebu alebo osobnú spotrebu zamestnancov). Častokrát sa používa „štandardný“ pomer 80/20, ktorý sa používa pri uplatňovaní daňových nákladov podľa zákona o dani z príjmov. Pri stanovení pomerného odpočítania dane je preto nutné vychádzať z individuálneho posúdenia (napr. pri použití automobilu možno vychádzať z najazdených kilometrov, pri použití nehnuteľnosti možno vychádzať z podlahovej plochy, u meranej spotreby možno vychádzať z množstevných jednotiek atď.). 
 

Úprava odpočtu DPH pri investičnom majetku ku koncu kalendárneho roka

V zákone o DPH je samostatne upravený postup platiteľa dane pri úprave investičného majetku z dôvodu zmeny účelu jeho použitia (§ 54 zákona o DPH) a samostatne z dôvodu zmeny rozsahu jeho použitia na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom tento investičný majetok nadobudol alebo ho vytvoril na vlastné náklady, príp. ho uviedol do užívania. 
Investičným majetkom na účely zákona o DPH sú:
a)    hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 3319,39€ a viac a ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok,
b) budovy, stavebné pozemky3, byty a nebytové priestory,
c) nadstavby budov, prístavby budov a stavebné úpravy budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu. Keďže za samostatný investičný majetok sa na účely zákona o DPH považuje aj nadstavba a prístavba budov, ako aj stavebné úpravy budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu, úprava odpočítanej dane sa vzťahuje aj na odpočítanú daň zo všetkých prijatých prác, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny stavby alebo jej stavebnej úpravy.
Ak platiteľ dane zaradil obstaraný investičný majetok do niektorej z uvedených troch skupín a v nasledujúcom období po odpočítaní dane dôjde k zmene účelu použitia investičného majetku, kedy investičný majetok začne používať na iné účely, ako ho pôvodne zaradil pri odpočítaní dane, je povinný vykonať v kalendárnom roku, kedy dôjde k zmene účelu použitia investičného majetku, úpravu odpočítanej dane.
Zmenou účelu použitia investičného majetku sa rozumie prípad, ak platiteľ dane investičný majetok, pri ktorom 
a)    odpočítal daň, používa na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou pomerného odpočítania dane (zmena z „1“ na „0“ alebo z „1“ na „k“ –koeficient), 
b)    nemohol odpočítať daň, používa na dodávky tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou pomerného odpočítania dane(zmena z „0“ na „1“ alebo z „0“ na „k“),
c)    odpočítal pomernú výšku dane, používa na dodávky tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania dane(zmena z „k“ na „1“ alebo z „k“ na „0“).

Za zmenu účelu použitia investičného majetku, pri ktorom platiteľ dane odpočítal pomernú výšku dane, sa považuje aj zmena výšky ročného koeficientu o hodnotu väčšiu ako 0,10. To znamená, že ak sa v nasledujúcich rokoch po odpočítaní dane v pomernej výške zmení hodnota ročného koeficientu o viac ako 0,10 (nahor alebo nadol), platiteľ dane je povinný upraviť odpočítanú daň. 

Ak platiteľ dane dodá nehnuteľný investičný majetok pred jeho uvedením do užívania a zmení účel jeho použitia, upraví odpočítanú daň v kalendárnom roku, keď dodá nehnuteľný investičný majetok.
Úpravu odpočítanej dane platiteľ dane vykonáva v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil účel použitia investičného majetku. Údaj od ani sa v daňovom priznaní zahrnie do riadku odpočítanie dane celkom podľa charakteru opravy (t. j. so znamienkom mínus, ak ide o dodatočne odpočítateľnú daň a so znamienkom plus, ak ide o dodatočne neodpočítateľnú daň).
Ak k zmene účelu použitia investičného majetku dôjde hneď v roku, v ktorom platiteľ dane nadobudol investičný majetok alebo ho vytvoril na vlastné náklady, úpravu odpočítanej dane vykoná v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie toho istého roka.

Zmena zdaňovacieho obdobia na účely DPH

V súvislosti s koncom kalendárneho obdobia môže u niektorých platcov dôjsť k zmene zdaňovacieho obdobia na účely DPH. Štandardne je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac, ale platca sa môže rozhodnúť, že jeho zdaňovacím obdobím pre príslušný kalendárny rok je kalendárny štvrťrok, ak spĺňa stanovené podmienky, a to: ak uplynulo viac než 12 mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, ktorom sa daňovník stal platiteľom dane a dosiahol obrat za bezprostredne 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov menej než  100 000€.

Zmena zdaňovacieho obdobia platiteľa dane  z kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok môže nastať len k prvému dňu kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ dane splnil časovú a obratovú podmienku, a preto je potrebné sledovať splnenie podmienok vždy v mesiaci bezprostredne predchádzajúcom začiatku kalendárneho štvrťroka. Ak sa platiteľ dane rozhodne pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, je povinný túto zmenu oznámiť daňovému úradu do 25 dní od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom splnil podmienky. 

Mohlo by vás zaujímať