Dovolenky: Čo potrebujete vedieť v roku 2022?

Nárok na dovolenku

Nárok na dovolenku vzniká zamestnancovi po odpracovaní minimálne 60 dní v kalendárnom roku. Ak u zamestnávateľa pracoval nepretržite, vzniká mu nárok na dovolenku za kalendárny rok. Ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého roka, vzniká zamestnancovi nárok na dovolenku za pomernú časť kalendárneho roka.

Môže nastať situácia, že zamestnanec nesplní podmienky na dovolenku za kalendárny rok alebo pomernú časť. V tom prípade mu vzniká nárok na dovolenku za odpracované dni v dĺžke 1/12 základnej výmery dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Zamestnanec, ktorý má sťažené pracovné podmienky, ako práca pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec pracuje iba časť kalendárneho roka, vzniká mu nárok za každých 21 takto odpracovaných dní 1/12 dodatkovej dovolenky.

Dovolenka za odpracované dni

Na dovolenku za odpracované dni v roku 2022 má nárok zamestnanec, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok a ani na dovolenku za pomernú časť z dôvodu, že pracovný pomer trval u zamestnávateľa menej ako 60 dní. Dovolenka za odpracované dni patrí zamestnancovi v dĺžke 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v roku 2022.

Ročný nárok

Ročný nárok na dovolenku vzniká zamestnancom v dĺžke:

1. štyroch týždňov dovolenky v roku 2022, ak je zamestnanec mladší ako 33 rokov, trvalo sa nestará o dieťa a nie je pedagogickým, resp. výskumným pracovníkom,
2. piatich týždňov dovolenky v roku 2022, ak zamestnanec do konca roka 2022 dovŕši 33 rokov veku alebo sa trvalo stará o dieťa,
3. na osem týždňov dovolenky v roku 2022 majú nárok pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci podľa osobitného predpisu (učitelia základných a stredných škôl); vysokoškolskí učitelia; výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy; zamestnanci s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorí vykonávajú výskumno-pedagogickú činnosť alebo vedeckú činnosť, výskumnú činnosť a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku organizácie Slovenskej akadémie vied verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie uskutočňujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy.

Z uvedeného vyplýva, že aj zamestnancovi, ktorý nedovŕšil vek 33 rokov, ale stará sa o dieťa, vzniká nárok na dovolenku v dĺžke päť týždňov. Podmienka trvalej starostlivosti o dieťa sa vzťahuje na zamestnanca trvalo sa starajúceho o dieťa vlastné, neplnoleté, vrátane striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a zamestnanca, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa, zverené jemu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu.

Krátenie dovolenky

Ku kráteniu dovolenky môže pristúpiť zamestnávateľ len v rámci Zákonníka práce. Zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak zamestnanec v tomto roku nepracoval z dôvodu:

• čerpania rodičovskej dovolenky,
• dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie,
• výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
• pri dôležitých prekážkach v práci ako dočasná práceneschopnosť zamestnanca pre chorobu alebo úraz, ktoré zavinil zamestnanec alebo z dôvodu karantény, ošetrovania chorého člena rodiny, starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov a pracovného voľna na žiadosť zamestnanca.

Z uvedených informácií vyplýva, že pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, ktoré zavinil zamestnanec a ktorými zamešká 100 a viac pracovných dní, môže mať za následok krátenie dovolenky. Rozhodnutie krátenia dovolenky je na samotnom zamestnávateľovi.

Čerpanie dovolenky

Nárok na čerpanie dovolenky vzniká zamestnancovi pracujúcemu sa na trvalý pracovný pomer. Zamestnanec pracujúci na dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o brigádnickej práci študentov, nemá nárok na čerpanie dovolenky.

Zamestnancovi pracujúcemu na trvalý pracovný pomer, ak nepôjde o pedagogického alebo odborného zamestnanca, vzniká nárok na čerpanie dovolenky v dĺžke štyroch alebo piatich týždňov.

Na základe predloženého dovolenkového lístka alebo plánu dovoleniek zamestnávateľ schváli zamestnancovi čerpanie dovolenky v trvaní dovolenky po častiach alebo v celku v trvaní najmenej na 14 dní, aby sa splnil účel dovolenky. V prípade, že si zamestnanec nestihne vyčerpať dovolenku z predošlého roka ani v nasledujúcom roku, dovolenka mu prepadne.

Platenie dovolenky

Zamestnancovi za dni čerpania dovolenky v zmysle Zákonníka práce patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Samotný výpočet priemerného zárobku je ustanovený v Zákonníku práce, podľa ktorého zamestnávateľ vychádza zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z odpracovaného obdobia v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok, ktorý predchádza štvrťroku, za ktorý sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka.

Výpočet priemeru na dovolenku

Pri výpočte priemeru na dovolenku sa vychádza z predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka, za ktorý sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa vypočíta ako podiel hrubej mzdy a odpracovaných hodín v rozhodujúcom období a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta.

V tabuľke je zobrazené rozhodujúce obdobie:

Preplatenie dovolenky

Dovolenku zamestnávateľ nemôže preplatiť len v prípadoch, ktoré mu umožňuje Zákonník práce. Prípady, kedy môže zamestnávateľ preplatiť dovolenku sú:

• z dôvodu ukončenia pracovného pomeru vzniká zamestnancovi nárok na preplatenie nevyčerpanej časti dovolenky v sume priemerného zárobku,
• pri „starej“ dovolenke, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume priemerného zárobku, a to len za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky.